Aktualizácia: 19. 10. 2010
Katedra komunikačných a mediálnych štúdií vás pozýva na vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou Médiá a text 3, ktorá sa uskutoční 21. – 22. 10. 2010 v penzióne Šariš Park pri meste Veľký Šariš neďaleko Prešova.
Konferencia bude prebiehať v dvoch sekciách – mediálna a lingvistická –, ktoré odrážajú výskumnú profiláciu nášho pracoviska. Publikačným výstupom bude recenzovaný zborník, ktorý vyjde súbežne v printovej a online podobe.
Poplatok za vystúpenie na konferencii je 30 € (platí sa pri registrácii). Prihlásiť sa môžete odoslaním vyplnenej návratky do 15. 9. 2010 na adresu
Poplatok za vystúpenie na konferencii je 30 € (platí sa pri registrácii). Prihlásiť sa môžete odoslaním vyplnenej návratky do 15. 9. 2010 na adresu
Podujatie je záverečným vyústením grantového projektu VEGA 1/0671/08 Semiotické a sociokultúrne parametre fungovania mediálneho textu a realizuje sa s podporou projektu Dovybavenie a rozšírenie lingvokulturologického a prekladateľsko-tlmočníckeho centra. Programovo nadväzuje na dve predchádzajúce konferencie katedry:
- O interpretácii masmediálneho textu (2003, zborník Médiá a text) a
- O interpretácii mediálneho textu II (2007, zborník Médiá a text II).
| Médiá a text 3 - program konferencie [pdf] |
| Médiá a text 3 - pokyny na úpravu príspevku [pdf] |
| Médiá a text 3 - prihláška [doc] |
| Médiá a text 3 - pozvánka [pdf] |
| Médiá a text 3 - všetky materiály [zip] |
View Šariš Park in a larger map
Penzión Šariš Park sa nachádza cca 5 km od Prešova, pred odbočkou na Veľký Šariš na ceste smerom na Sabinov.
Pred začiatkom a po skončení konferencie bude zabezpečený spoločný odvoz účastníkov a účastníčok z/do areálu Prešovskej univerzity (termíny upresníme).
Taxi zo železničnej/autobusovej stanice vyjde na cca 8 €.
Možným riešením je aj cesta autobusom MHD. Do Veľkého Šariša jazdia z prešovskej železničnej/autobusovej stanice spoje č. 45 (vystúpiť na zastávke Pod kopaninou alebo Pivovar) a č. 14 (vystúpiť na zastávke Pod kopaninou alebo Pod Sordokom). Šariš Park sa nachádza medzi zastávkami, a tak upozorňujeme, že v prípade cesty autobusom je potrebné s opatrnosťou prejsť istý úsek popri hlavnej ceste.
Pred začiatkom a po skončení konferencie bude zabezpečený spoločný odvoz účastníkov a účastníčok z/do areálu Prešovskej univerzity (termíny upresníme).
Taxi zo železničnej/autobusovej stanice vyjde na cca 8 €.
Možným riešením je aj cesta autobusom MHD. Do Veľkého Šariša jazdia z prešovskej železničnej/autobusovej stanice spoje č. 45 (vystúpiť na zastávke Pod kopaninou alebo Pivovar) a č. 14 (vystúpiť na zastávke Pod kopaninou alebo Pod Sordokom). Šariš Park sa nachádza medzi zastávkami, a tak upozorňujeme, že v prípade cesty autobusom je potrebné s opatrnosťou prejsť istý úsek popri hlavnej ceste.
Odporúčame Vám zaistiť si ubytovanie individuálne alebo skupinovo priamo v mieste konania konferencie, v penzióne Šariš Park. Ubytovacie kapacity zariadenia sú v noci z 20. na 21. 10. (pred konferenciou) a v noci z 21. na 22. 10. 2010 (v priebehu konferencie) rezervované pre účastníkov a účastníčky konferencie. Pri objednávaní ubytovania uveďte, že ste účastník/-čka konferencie a upresnite prípadné individuálne požiadavky.
Záujem o ubytovanie v Šariš Parku treba potvrdiť na recepcii telefonicky alebo mejlom do piatku 15. 10. 2010 do 18,00.
– tel.: +421 51 747 04 22
Záujem o ubytovanie v Šariš Parku treba potvrdiť na recepcii telefonicky alebo mejlom do piatku 15. 10. 2010 do 18,00.
– tel.: +421 51 747 04 22
– e-mail: recepcia
@sarispark.skAlternatívne ubytovanie priamo v Prešove nájdete napr. prostredníctvom webstránok pis.sk alebo kamdomesta.sk.
Šariš Park ponúka široký výber jedál, s osobitným zameraním na ľudovú kuchyňu šarišského regiónu. Samozrejmosťou je zabezpečenie drobného občerstvenia v konferenčných sekciách organizačným tímom. V prvý deň konferencie pozývame prihlásených/é účastníkov/čky na spoločnú slávnostnú večeru.
Šariš Park ponúka široký výber jedál, s osobitným zameraním na ľudovú kuchyňu šarišského regiónu. Samozrejmosťou je zabezpečenie drobného občerstvenia v konferenčných sekciách organizačným tímom. V prvý deň konferencie pozývame prihlásených/é účastníkov/čky na spoločnú slávnostnú večeru.
Rozsah príspevku je maximálne 30 tisíc znakov vlastného textu (vrátane poznámok pod čiarou), bez započítania literatúry, abstraktov a medailónu.
Publikujeme štúdie a odborné články v slovenskom, českom, poľskom alebo anglickom jazyku.
Príspevky, upravené v súlade s autorským manuálom, pošlite mejlom na adresu Michala Bočáka do 3. 11. 2010. Stiahnite si pokyny na úpravu príspevku (v pdf).
Publikujeme štúdie a odborné články v slovenskom, českom, poľskom alebo anglickom jazyku.
Príspevky, upravené v súlade s autorským manuálom, pošlite mejlom na adresu Michala Bočáka do 3. 11. 2010. Stiahnite si pokyny na úpravu príspevku (v pdf).
Abstrakty príspevkov
(konferencia Médiá a text 3)
- Veronika Babicová: Televízny seriál na Slovensku včera a dnes
- Daniel Bína: Narativ a fikční světy v nových médiích: od literatury k počítačovým hrám
- Martin Blaho: Jazykové formy nenávisti v súčasnom ruskom a slovenskom mediálnom texte
- Michal Bočák: Selftubes: konštrukcia subjektivít vo webovom porne
- Nikoleta Demjanová: Aktuálne koncepty politického diskurzu v ruských a slovenských masmédiách
- Jozef Dzurjak: Fenomén textu populárnej piesne v prostredí masmediálnej komunikácie
- Martin Foret: Médium či text? K (inter)medialitě a textovosti komiksu
- Blažena Garberová: Jazykovo-kultúrne špecifiká komentára
- Miroslava Gavurová: „Manžela neriešim.“ Poznámky k floskulám v internetovej komunikácii na Slovensku
- Marián Gladiš: Sociálne siete ako masovokomunikačné médiá – áno či nie?
- Lenka Gogová: Humor v teoretickej kocke
- Ľubomír Guzi: Lingvokulturologická analýza ruského dokumentaristického naratívu v projekte Leonida Parfjonova Ruské Impérium
- Martina Ivanová – Zuzana Kováčová: Podoby irónie v publicistickom texte
- Peter Karpinský: Médiá v komikse
- Martina Kášová: Aktuálne podoby reklamnej kampane
- Denisa Kočišová: Niekoľko poznámok k hudobnej spolupráci Ivana Štrpku a Deža Ursínyho
- Renáta Koziaková: Stereotypy v reklame
- Jana Krajkovičová: Vulgarizmus ako výrazový prostriedok, ktorému rozumie každý
- Marianna Kraviarová: O spisovnej výslovnosti študentov masmédií
- Viktória Lancošová: Znaky a kódy ako dorozumievacie prostriedky každodenného života
- Marek Lapčík: Mediální re-prezentace jako paradox (poznámky k TV zpravodajství)
- Andrzej Lipczyński: Wychowanie do mediów
- Zuzana Matejková: Reklamné slogany: slová, ktoré vyrábajú peniaze
- Jozef Mergeš: Šport ako (ne-)fenomén v komerčnom televíznom prostredí
- Erik Milec: Vybrané aspekty mediálnej prezentácie vybraných kandidátov/-ok v predvolebnej kampani v prezidentských voľbách na Slovensku v roku 2009
- Miloš Mistrík: Film Borat – dve verzie jedného textu
- Barbora Mochňacká: „You have 0 friends“ alebo Zmeny v diskurze počítačom sprostredkovanej komunikácie a jeho reflexia v popkultúrnych artefaktoch
- Peter Oborník: Z kultúry do popu
- Eva Peknušiaková: „Úžasná päťka internetov“ (analýza reklamnej kampane s prvkami popkultúry)
- Lenka Regrutová: Funkcia čísel v slovenskej ľudovej rozprávke transformovanej do prostredia akusticko-auditívnej komunikácie
- Lucia Ringerová: Narácia v literárnych textoch a ich sfilmovaniach. Intermediálne porovnanie poviedky Iluzionista Eisenheim (Eisenheim The Illusionist) od Stevena Millhausera a jej sfilmovania Iluzionista (The Illusionist)
- Terézia Rončáková: Je mediálny jazyk použiteľný na šírenie náboženských posolstiev? Obsahová analýza mediálneho spracovania témy sexuálnej výchovy
- Juraj Rusnák: Extenzita a výkyv: poznámky o povahe celebrít vo veku interaktívnych médií
- Ján Sabol: Kalózne teliesko – binárne opozície – mediálne texty
- Ján S. Sabol: Slovenské verejnoprávne médiá – „včera, dnes a zítra“
- Jozef Sipko: Jazykový obraz histórie našej súčasnosti
- Beata Slobodová: Výskumné pracovisko Novinársky študijný ústav
- Otakar Šoltys: Glokalizace textových vzorců v mediálním diskursu Česka devadesátých a desátých let
- Beatrice Szabóová: Tlačová správa
- Pavel Večeřa: Obraz Slovenska v druhorepublikovém a protektorátním českém denním tisku
- Magdaléna Vilhanová: K rozhlasovej realizácii Bodnárovej hry Tancovanie v kruhu
- Zbigniew Wróblewski – Andrzej Lipczyński: Seksualność i erotyzm w przekazie medialnym
- Viera Žemberová: K stratégii literárneho dorozumievania (literárny a mediálny text)
Televízny seriál na Slovensku včera a dnes
Veronika Babicová (FF KU Ružomberok)Televízny seriál je produktom populárnej kultúry, je diskvalifikovaný zo sféry umenia, je nositeľom istých hodnotových systémov a stáva sa čoraz významnejším znakom globalizačných tendencií. Napriek sile nových médií má televízny seriál zabezpečenú stabilitu v programovej štruktúre televízií (nízke produkčné náklady, vysoký zisk, dostupnosť percipientovi v ktoromkoľvek veku...), čoho dôkazom je jeho samotná expanzia v poslednej dekáde, nielen na Slovensku. Počiatky televíznej seriálovej produkcie nášho územia patria do spoločnej dielne ČSSR.
Príspevok poukáže na modifikáciu žánru „seriál“ v 70. rokoch a „seriál“ v súčasnosti skrz komparáciu vybraných častí dvoch televíznych seriálov pochádzajúcich z rovnakého prostredia. Tvorba televíznych seriálov na Slovensku zachytáva nielen technické zdokonaľovanie ich výrobného procesu, ale aj zmenu hodnotových systémov celej society.
Kľúčové slová: televízny seriál – serialita – identita – tvorba – produkt – hodnota – societa
Narativ a fikční světy v nových médiích: od literatury k počítačovým hrám
Daniel Bína (PF JU České Budějovice, Česká republika)Tématem příspěvku je narativní komunikace, transformace tradičnějšího literárního narativu v prostředí nových médií a fenomén počítačových her. PC-hry představují nosné téma pro literární teorii i pro pedagogiku. Vstoupíme nebo vstupujeme do éry po-literární nebo po-narativní mediované komunikace? Existují už třeba nějaká „velká díla“ na půdorysu PC-hry? Je budoucnost románové komunikace v transformaci v počítačověherní komunikaci? Může být školní výchova ke čtenářství úspěšná v konkurenci vůči PC-hrám? Nebo je perspektivnější začlenit v budoucnu kultivaci „multimediální (post)narativní komunikace“ do literární výchovy?
Tradiční způsob, jak přivádět lidi k literatuře, je slibovat jim zážitky ponoření do četby, povzbuzení i ukojení fantazie a možnost identifikovat se s hrdinou. Ulpívá se tak na sémantické dimenzi textu (na úkor dimenzí stylistické a syntaktické), což je typické pro naivní přístup k textům. Většina přitažlivosti románů pro běžné čtenáře spočívá v únikovém prodlévání v narativních fikčních světech. Avšak PC-hry jsou disponovány právě k rozehrávání fikčních světů – právě v té stránce, na níž se ulpívá při propagaci literatury a čtenářství, jsou PC-hry ve velké výhodě: vládnou zbraní interaktivní virtuální reality.
Fikční svět je svět modelový, uzavřený, jednodušší, jednoznačnější, rozhodnutelný, řešitelný. Nevyznat se v nejednoznačnostech reálného světa, a toužit toulat se v jednoznačnějších světech, kde pozice, problémy, konflikty a úkoly jsou přehlednější, kde menší počet prvků tvoří uzavřenější a útulnější systém, kde ideál „mít věci pod kontrolou“ je dosažitelnější nebo má aspoň jasnější obrysy, – v takovéto existenciální situaci (pro dnešní zneurotizované lidi zcela typické) je svůdnost snadno a dynamicky generovatelného fikčního světa PC-hry téměř neodolatelná. Fikční svět narativu, modelový, uzavřenější, zjednodušený a zjednoznačnělý svět, je velmi příhodným prostředím pro navozování flow-efektu, stavu radostného, šťastného uchvácení. Naprosto ne však stejnou měrou u knih i PC-her. Přednost PC-her ve zdatnosti v navozování flow-efektu oproti knížkám je neoddiskutovatelná. Možnost „identifikovat se s hrdinou“ knihy nesnese srovnání s radikální interaktivností a (spolu)utvářením postavy v PC-hře. Jedno nastavení náročnosti knihy neobstojí proti nastavitelnosti PC-her, s několika stupni náročnosti a dalšími proměnnými, variantními „scénáři“ a „kampaněmi“.
Slovesnost bude zřejmě stále méně realizována izolovaně a stále více v širších multimediálních rámcích. Velká část čtenářství se přelije do „post-románové“ či „post-narativní“ komunikace s radikalizovanou mírou interaktivnosti a vysokým počtem generovatelných textových variant, s performativnějšími fikčními světy a silnějšími flow-efekty.
Klíčová slova: literární teorie – narativ – naratologie – fikční světy – literatura – počítačové hry – interaktivita – flow
Jazykové formy nenávisti v súčasnom ruskom a slovenskom mediálnom texte
Martin Blaho (FF PU Prešov)Predmetom štúdie sú jazykové formy nenávisti, nepriateľstva a intolerancie v súčasnom ruskom a slovenskom mediálnom texte, v prvom rade v elektronických verziách ruských a slovenských denníkov, ale aj pochybných prezentáciách nacionalisticky či xenofóbne orientovaných inštitúcií a spoločností. Našou snahou bude poukázať na špecifiká daných jazykových konštrukcií v ruskom a slovenskom kultúrnom priestore ako jazykovej reflexie narušenia noriem v sociálnej oblasti. Ústredným pojmom je kategória „jazyka nenávisti“ ako forma diskriminačných, negativistických výrokov či prívlastkov, ktoré sú použité vo vzťahu k etniku, rase, viere, presvedčeniu, vyvolávajú konfliktné situácie a v konečnom dôsledku propagujú nenávisť a nepriateľstvo k príslušníkom určitej sociálnej skupiny, alebo priamo vyzývajú na násilie voči inému etniku.
Kľúčové slová: jazyk nenávisti – masmédiá – etnický konflikt – verbálna agresia – xenofóbne prejavy v jazyku – lingvokulturéma – narušenie normy – anomálie a jazyk
Selftubes: konštrukcia subjektivít vo webovom porne
Michal Bočák (FF PU Prešov)V príspevku sa zamýšľam nad širším kontextom zmien v produkcii a recepcii pornografie v dobe, keď sa centrálnou platformou šírenia pornografických obsahov stal web. Jedným z azda najpodstatnejších posunov (oproti korporátnej pornoprodukcii) je rozšírenie možností pripisovania určitých charakteristík aktérom/aktérkam pornosnímok (najmä prostredníctvom textov sprevádzajúcich videá) samotnými konzumentmi/konzumentkami webového porna a s tým súvisiace rozšírenie možností re-/definície širších aspektov tiel, identít, sexualít. V analytickej časti sa teda zameriavam na to, ako sa konštruujú jednotlivé subjekty v pornosnímkach umiestnených na webových pornoportáloch (tubes). Analýze podrobujem titulky videí, tagy a kategórie a všímam si, aké skutočnosti a akým spôsobom sa v nich o subjekte/subjektoch vystupujúcich v konkrétnej pornosnímke konštatujú.
Kľúčové slová: pornografia – porno – web – subjektivita – identita – sexualita – túžba – konštrukcia
Aktuálne koncepty politického diskurzu v ruských a slovenských masmédiách
Nikoleta Demjanová (FF PU Prešov)Politická publicistika, ako aj samotná politická komunikácia (alebo politický jazyk) často špecifickým spôsobom pristupujú k tomu, čo je zakotvené v kultúrnom a jazykovom fonde nositeľov vlastného jazyka. Táto špecifická aktivita (revízia) vedie v istom zmysle k resémantizácii konceptov, zakotvených v kultúre, s cieľom manipulácie a dosiahnutia ideologickej konzekvencie, pričom práve v tejto sfére badáme najvýraznejší sémantický posun v rámci „obsahovosti“ konceptov. Politický diskurz v aspekte realizovaných resemantizácií má takmer vždy intencionálne zameranie s konkrétnym ideologickým cieľom. Budú nás teda a priori zaujímať intencionálne a pragmatické aspekty súčasného politického diskurzu, jeho štrukturálne a funkcionálne komponenty, konkrétne odraz sovietskeho ducha v postsovietskom mediálnom priestore v tak v ruskom, ako aj slovenskom prostredí.
Kľúčové slová: koncept – médiá – lingvokulturológia – kognitivistika – text – Rusko – politika
Fenomén textu populárnej piesne v prostredí masmediálnej komunikácie
Jozef Dzurjak (FF UPJŠ Košice)Prostredie populárnej hudby predstavuje významný zdroj informácií odkazujúcich na aktuálny kultúrny a morálny stav spoločnosti. Populárnu pieseň možno interpretovať aj ako prostriedok zábavného priemyslu spĺňajúci predovšetkým relaxačnú funkciu. Postupom času začína v niektorých svojich obmenách spĺňať funkciu vábidla, prostredníctvom ktorého je možné vytvoriť dopyt po nových či recyklovaných podobách jednotlivých lifestylových filozofických smerov. Netrvalo dlho, kým sa prostredie populárnej hudby pretransformovalo do podoby marketingového produktu. Pieseň sa tak stáva jednou z najfrekventovanejších podôb umeleckej sféry trhovej ekonomiky v oblasti šoubiznisu. Začína sa štylizovať do rôznych abstrakcií odzrkadľujúcich postoje jednotlivých generácií a ich životného štýlu, čím dochádza ku zmene tvorivých autorských postupov vo vzťahu k textom popmusic a k šablónovitému kreovaniu textov na objednávku.
Kľúčové slová: popmusic – pieseň – text – masmédiá – komunikácia – marketing – produkt
Médium či text? K (inter)medialitě a textovosti komiksu
Martin Foret (FF UP Olomouc, Česká republika)Příspěvek je pokusem o definiční vymezení komiksu a je veden otázkou, zda je vhodnější uvažovat o komiksu jako o médiu či jako o typu textu. Nejprve je tedy pokusem o charakteristiku komiksu jakožto média v kontextu intermediality, resp. kritickou úvahou nad možnostmi definice komiksu jako média. Ve vztahu ke komiksu pak tematizuje i různé pojmy blízké, jako jsou dispozitiv, kód, nosič apod., a problematizuje koncept dvojího zrodu média. Rovněž se pokouší charakterizovat komiks jako typ textů v širokém slova smyslu a poukázat na výhody tohoto přístupu k „fenoménu“ komiks.
Klíčová slova: komiks – medialita – intermedialita – médium – dispozitiv – kód – žánr – dvojí zrození média – text
Jazykovo-kultúrne špecifiká komentára
Blažena Garberová (FF PU Prešov)V príspevku sa zameriavame na vybrané jazykové parametre písaného komentára, prostredníctvom ktorých sa v jeho texte odrážajú postoje voči aktuálnym situáciám v danej oblasti (politika, médiá, umenie, šport a pod.). Vychádzame z predpokladu, že komentár okrem funkcií, ktoré mu určuje analytická publicistika, disponuje možnosťou konzervácie názorov, postojov a nálad vzťahujúcich sa na konkrétne udalosti, ktoré v relatívne krátkom časovom horizonte nadobúdajú charakter nadčasovej dokumentácie reality.
Kľúčové slová: analytická publicistika – písaný komentár – jazykový rozmer komentára – funkčný rozmer komentára – dokumentárny rozmer komentára – videokomentár
„Manžela neriešim.“ Poznámky k floskulám v internetovej komunikácii na Slovensku
Miroslava Gavurová (FF PU Prešov)Príspevok sa zaoberá najfrekventovanejšími slovenskými floskulami (riešiť/neriešiť, nemusím, dostalo ma to, prišlo/príde mi to, ustáť), ktoré sa objavujú v internetovej komunikácii, predovšetkým v internetových periodikách, blogoch, na sociálnej sieti Facebook a v diskusných fórach. Sústreďuje sa na morfologické a syntaktické špecifiká analyzovaných floskúl, na zmeny v kolokabilite oproti ich nepríznakovému použitiu. Autorka poukazuje na posuny v sémantike floskúl, analyzuje významovú entropiu floskúl v jednotlivých komunikačných situáciách a kontextoch. Skúma, do akej miery je kontext potrebný na sémantickú konkretizáciu floskuly. Práca poukazuje na to, ako sa floskula (nielen) v internetovej komunikácii používa skôr ako efektný prostriedok zapôsobenia na percipienta, než ako efektívne vyjadrenie konkrétneho obsahu.
Kľúčové slová: floskula – internet – sociálna sieť – diskusné fórum – blog – morfologické vlastnosti – syntaktické vlastnosti – kolokabilita – sémantický posun – sémantický rozptyl
Sociálne siete ako masovokomunikačné médiá – áno či nie?
Marián Gladiš (FF UPJŠ Košice)„Kto nie je na Facebooku, neexistuje!“ – hlása globálne známe heslo už vyše pol miliardy ľudí tejto planéty. A keďže na Facebooku – a ostatných sociálnych sieťach – je skutočne už takmer každý, zákonite sa vynára otázka, do akej miery sú internetové sociálne siete ešte zábavkou sociálne spriaznených užívateľov „siete sietí“ a do akej miery už (ešte?) smerujú do štádia masových komunikačných médií. Existuje totiž aj protichodná tendencia, ktorá popiera doterajší trend, najmä medzi najmladšou časťou internetovej komunity (ktorá má vrodenú potrebu ísť vždy a za každých okolností „proti prúdu“): byť na sociálnych sieťach pre mnohých tínedžerov už prestáva byť „cool“, a preto pristupujú k hromadnému rušeniu svojich virtuálnych, internetových profilov... Ako tieto trendy ovplyvnia súčasné masmediálne prostredie?
Kľúčové slová: médiá – komunikácia – internet – sociálne siete – sociálne skupiny – Facebook – užívateľský profil
Humor v teoretickej kocke
Lenka Gogová (FF PU Prešov)Humor ako špecifický znak národných spoločenstiev tvorí neodmysliteľnú súčasť každodennej kultúry, či si to uvedomujeme, alebo nie. Vďaka svojej univerzálnosti sa stal signifikantným a často vyhľadávaným aspektom skúmania rôznych vedeckých disciplín – filozofie, psychológie, sociológie či lingvistiky. Cieľom predkladaného odborného článku je priblížiť tri základné teórie humoru – teóriu superiority, teóriu inkongruity a teóriu uvoľnenia –, doplnené o ďalšie prínosné vedecké teórie, ktoré sa zaoberajú formami, znakmi a funkciami humoru z rôznych uhlov pohľadu. Zároveň chceme poukázať na ich vzájomné prepojenie a súvislosti. Implementáciou systematickej analýzy daných teórií sa vo výskumnej časti snažíme zdôrazniť zložitosť a nejednoznačnosť fenoménu humor, ktorý si pre dosiahnutie čo najobjektívnejších výsledkov vyžaduje komplexné skúmanie. Analýzou dôležitých názorov významných svetových mysliteľov, ako sú Platón, Aristoteles, Hobbes, Freud, Bergson či Raskin, prezentujeme ucelený pohľad na humor samotný v rámci rozličných časových dimenzií rôznych vedeckých disciplín.
Kľúčové slová: humor – teórie humoru – komika – vtip – smiech – superiorita – inkongruita – uvoľnenie
Lingvokulturologická analýza ruského dokumentaristického naratívu v projekte Leonida Parfjonova Ruské Impérium
Ľubomír Guzi (FF PU Prešov)Už koncom 18. storočia existovali názory, že historické podstaty organizuje historik a fakty minulosti predstavujú neusporiadanú masu, ktorej historik prostredníctvom empatie zároveň dáva formu. Historický naratív však v prostredí masmédií narazil na nové formy vyjadrenia, ktoré nie sú šírené exaktnou historickou formou, ale dokumentaristikou s veľkou dávkou metaforického vyjadrenia vzťahu sprostredkovaných faktov minulosti k súčasnému stavu spoločnosti a vice versa. Veľkú úlohu pritom zohráva jazyk a kultúrny podtext ako minulosti, tak aj súčasných recipientov.
Kľúčové slová: jazyk – naratív – historické symboly – lingvokulturológia – konceptualizmus kultúrnych konštánt
Podoby irónie v publicistickom texte
Martina Ivanová – Zuzana Kováčová (FF PU Prešov)Príspevok sa zaoberá opisom súčasných teórií zaoberajúcich sa verbálnou iróniou a jej funkciou v publicistickom texte. V analytickej časti sa venujeme analýze výrazových prostriedkov participujúcich na vyjadrení ironického modu v publicistických textoch Štefana Hríba, Petra Schutza, Petra Breinera a Milana Lasicu. Naším cieľom bude interpretovať fungovanie a vzťah základných textových modov, akými sú irónia a pátos (Štefan Hríb), irónia a cynizmus (Peter Breiner), irónia a satira (Peter Schutz) a irónia a humor (Milan Lasica).
Kľúčové slová: irónia – pátos – cynizmus – satira – humor – ironická pochvala – ironické podhodnotenie
Médiá v komikse
Peter Karpinský (FF PU Prešov)V príspevku sa autor zaoberá prezentáciou témy médií v komiksoch. Z interpretačného hľadiska sa zaoberá predovšetkým komiksom Strážci (Watchmen), v ktorom médiá, ako téma a motív, predstavujú podstatnú obsahovú, ale aj kompozičnú zložku.
Kľúčové slová: médiá – komiks
Aktuálne podoby reklamnej kampane
Martina Kášová (FF PU Prešov)Reklama je formou komunikácie sprostredkovanej masovokomunikačnými médiami, ktorá v dnešnej dobe musí stále dôraznejšie a neraz za pomoci rozličných pomocných prostriedkov bojovať o priazeň zákazníka. Vo svojom príspevku sa zaoberám problematikou výpovedných aktov v reklame a jazykovými prostriedkami na ich vyjadrenie. Ide o prepojenie pragmatickej lingvistickej teórie s obrazom, o vzájomný vzťah obsahu a obrazu, vyjadrený reklamou. Nejde pritom o výskum inherentnej sémantiky v obraze, ale o jej pragmatickú zložku.
Kľúčové slová: reklama – slogan – pragmalingvistika – výpovedné akty – komunikačná funkcia
Niekoľko poznámok k hudobnej spolupráci Ivana Štrpku a Deža Ursínyho
Denisa Kočišová (FF PU Prešov)Príspevok sa zameriava na analýzu spoločného tvorivého úsilia dvoch významných osobností slovenského umeleckého života – básnika Ivana Štrpku a skladateľa Deža Ursínyho. Autorka sa v interpretáciách vybraných Štrpkových básní zamýšľa nad súvislosťami počutého a vizuálneho textu, hľadá priestory, v ktorých sa rad konkrétnych, aktuálnych zážitkov lyrického subjektu zrkadlí v príslušnom hudobnom prevedení. Cieľom príspevku je odhaliť možnosti prezentácie spoločného postoja či názoru autorskej dvojice v prepojení poézie a hudby.
Kľúčové slová: literárny text – hudobná skladba – poézia – interpretácia – motív – symbol – básnik – skladateľ
Stereotypy v reklame
Renáta Koziaková (FF UPJŠ Košice)Stereotypizácia reklamy je často pohodlnou cestou k úspechu reklamných tvorcov i zadávateľov. V reklame sú stereotypy prezentované tak, že skupiny ľudí ponímajú v konštantných modeloch, bez akejkoľvek individuality. Problém persuazívnej stereotypizácie so sebou prináša otázku, či reklama spoločenské hodnoty ovplyvňuje, alebo ich naopak odráža; či prichádza s mediálnymi alebo mediovanými stereotypmi. Ďalším kritériom členenia stereotypov sú obsah a forma, ktoré poukazujú na vzájomnú súvislosť dvoch stránok prírodnej a sociálnej reality. V reklame ako v sociálnej realite sa teda celkom prirodzene, okrem obsahových stereotypov, objavujú aj isté viac-menej formálne entity, tzv. formové stereotypy.
Kľúčové slová: reklama – stereotyp – mediálny stereotyp – mediovaný stereotyp – obsahový stereotyp – formový stereotyp
Vulgarizmus ako výrazový prostriedok, ktorému rozumie každý
Jana Krajkovičová (Košice – EHMK 2013)Štúdia na konkrétnom príklade košickej kauzy „PzH“, ktorá v súčasnosti rezonuje médiami, skúma ako funguje vzťah komunikačnej normy jazyka a jej marketingového využitia v prostredí reklamy, resp. médií ako celku. V tomto prípade rezonuje aj sociokultúrne prostredie, v ktorom sa text „číta“. Ak vnímame médiá ako celospoločenský fenomén schopný ovplyvňovať a formovať verejnú mienku, môžeme za reklamný text v širšom slova zmysle považovať akýkoľvek prostriedok použitý na tento účel. Účinnosť, resp. mieru vplyvu a pôsobenia použitých prostriedkov je možné zmerať napr. prostredníctvom prieskumu verejnej mienky pred cieľavedomým, usmerňovaným pôsobením prostriedkov v mediálnom prostredí a bezprostredne po ukončení tohto pôsobenia. Merateľnosť jednotlivých čiastkových výrazových prostriedkov, ako aj vhodnosť výberu a použitia štylistickej jazykovej vrstvy determinovanej zámerom, resp. konkrétnym segmentom (podľa spoločenského, geografického, vekového rozdelenia a pod.), je však diskutabilná. V prostredí public relations je teda podľa tejto charakteristiky reklamným textom akýkoľvek cielene publikovaný príspevok. Pri tvorbe takého textu je nutné zachovávať tradičné pravidlá, prezentovať všeobecne platné hodnoty a rešpektovať pravidlá pravopisu jazyka, v ktorom chcem publikovať. Dajú sa však na tento účel použiť aj menej tradičné, štylisticky príznakové vulgarizmy? Ovplyvňuje to nejako samotné médiá? Je ich účinok na verejnú mienku zosilnený?
Kľúčové slová: médiá – krízová komunikácia – verejná mienka – občianska participácia – kultúrna politika – kultúra vyjadrovania – sloboda slova – nové PR
O spisovnej výslovnosti študentov masmédií
Marianna Kraviarová (FF PU Prešov)Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove má v študijnom odbore masmediálne štúdiá predmet akusticko-auditívna komunikácia. Seminárne cvičenia na tomto predmete sú zostavené tak, aby zoznámili poslucháčov aj s princípmi analýzy rečového signálu experimentálnou fonetikou a aby sa tieto poznatky v rámci výučby využili na pestovanie a korekciu ich ortofonických a ortoepických zručností. Výklad zahŕňa meranie segmentov (sonagramy, okamžité spektrum, formanty) a suprasegmentov (melodická kontúra, kvantita, intenzita, prízvuk, dôraz a emfáza), vyhodnocovanie grafických a číselných výsledkov analýzy a celý rad posluchových metód. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu sú rečové výstupy poslucháčov, zamerané na verejný odborný výklad jazykovednej témy, na slávnostný prejav, na čítanie ťažšieho odborného textu s náročnou intonáciou a na interview s náhodne vybranými respondentmi na verejnosti. Elektronicky zaznamenaný prejav je podrobený experimentálnej a sluchovej analýze a poslucháči následne spracúvajú odborný referát o svojej spisovnej výslovnosti v slovenskom jazyku. Najčastejšie sa vyskytujúce výslovnostné nedostatky poslucháčov masmédií sú v štúdii spracované štatisticky.
Kľúčové slová: akusticko-auditívna komunikácia – segmenty – suprasegmenty – analýza rečového signálu – experimentálna fonetika – ortofónia – spisovná výslovnosť
Znaky a kódy ako dorozumievacie prostriedky každodenného života
Viktória Lancošová (FMK UCM Trnava)Témou príspevku budú znaky a kódy, ktoré sú súčasťou našej každodennej medziľudskej komunikácie. Sú totiž všade okolo nás a človek ako súčasť medziľudskej komunikácie ich používa bez toho, aby tušil, že sú súčasťou špeciálneho odboru zvaného semiotika. Cieľom mojej práce je objasniť význam slova semiotika z pohľadu významných semiotikov. Poukázať na to, ako sa znakové systémy aplikujú v našom každodennom živote, ako aj na to, aké problémy so sebou prinášajú. Súčasťou práce bude aj praktická časť venovaná problémom semiotiky v podobe persuazívnej komunikácie, ktorá využíva znaky a znakové systémy na ovládnutie adresátovej mienky, ako aj problematika týkajúca sa problémov notácie. Prácou chce autor vyzdvihnúť aj to, že používanie znakov a kódov v praxi je nevyhnutnou súčasťou bežného života.
Kľúčové slová: semiotika – znak – kód – persuazívna komunikácia – notácia
Mediální re-prezentace jako paradox (poznámky k TV zpravodajství)
Marek Lapčík (FF UP Olomouc, Česká republika)Reprezentace reality v TV zpravodajství je zajištěna prostřednictvím multiplikace kódů (většina mediálních sdělení má povahu tzv. komplexního komunikátu). Tento postup je užíván k produkci sdělení o často velmi komplikovaných, komplexních a současně velmi odlišných sférách sociální reality – obsah zpravodajství je tak tvořen značným počtem fragmentárních a současně (paradoxně) sémanticky komplexních výpovědí o různých oblastech sociální reality, pracující s mnoha implicitními významovými strukturami. Z hlediska recepce tak TV zpravodajství představuje velmi komplikovaný typ mediálního komunikátu. Paradoxně je však tento typ sdělení adresován „univerzálnímu“ nebo „nespecifickému“ publiku. Diskurs TV zpravodajství tak musí užívat/generovat strategie a mechanismy výstavby, které zajišťují jeho „akceptovatelnost“ a „srozumitelnost“ pro „jakéhokoliv diváka“. Příspěvek se pokusí naznačit jejich základní principy.
Klíčová slova: TV zpravodajství – komplexní komunikát – ideologie transparentnosti – sociální realita – diskurs – diskursivizace
Wychowanie do mediów
Andrzej Lipczyński (WSSMiKS, Chełm, Poľsko)Wychowanie do mediów oznacza odpowiednie kształtowanie właściwych postaw wobec mediów. Proces ten dokonuje się za pośrednictwem środków i metod. Właściwe ukształtowanie postaw decyduje o zachowaniu. Takie działania nie wymagają specjalnej etyki, ale opartej na personalistycznej wizji człowieka i to w takiej postaci, aby media służyły człowiekowi, a nie odwrotnie. Właściwie działające media domagają się dialogu, w którym muszą być zawarte elementy wychowawcze. Nie można zapominać w przestrzeni medialnej o zorganizowanym procesie wychowawczym, mając na względzie troskę o kolejne pokolenia. Wychowanie medialne ma wyposażyć człowieka w taki system wartości, który ma cechy uniwersalne, pobudza do wiedzy, rozbudza zainteresowania i tworzy takie postawy, które inspirują do osobistego rozwoju.
Słowa kluczowe: wychowanie – media – postawa – osobisty rozwój – etyka medialna
Reklamné slogany: slová, ktoré vyrábajú peniaze
Zuzana Matejková (FF PU Prešov)Ľudia vo veľkej miere využívajú možnosti komunikačných technológií. Súčasťou života ľudí sa stali a stávajú rozhlas a televízia, telefónne zariadenia, tlačené médiá, internet a iné informačné systémy, ktoré uľahčujú komunikáciu a šíria informácie. Informačné zdroje sú intenzívne sledované verejnosťou. Vzniká vzťah medzi médiom a divákom. Do tohto vzťahu sa začlenili rôzne firmy a strany. Tieto si kupujú priestor v médiách a pomocou „sladkých“ slov chcú presvedčiť diváka o najlepšej kúpe alebo investovaní. Reklamné slogany, ktoré prenikli do hovorovej reči, môžeme zaradiť medzi frazeologizmy – ustálené slovné spojenia, ktoré v dnešnej dobe vyrábajú peniaze.
Kľúčové slová: reklama – reklamný slogan – jazyk reklamy – komunikácia – jazykové prostriedky – médiá – informácie
Šport ako (ne-)fenomén v komerčnom televíznom prostredí
Jozef Mergeš (FF PU Prešov)Príspevok sa zaoberá definíciou športu, jeho miestom v mediálnom prostredí, a to aj z pohľadu širších sociologických aspektov. V súčasnosti šport v médiách nepredstavuje len „šport sám o sebe“, nejde len o „ukazovanie športu ako takého“, naopak, okrem svojho primárneho zamerania so sebou prináša aj schopnosť rekultivovať mediálne publikum, ponúkať naratívne štruktúry presahujúce rámec obyčajnej súťaže. Šport vyvoláva vášne, podieľa sa na prirodzenom posilňovaní národného povedomia, ale i na jeho poklese. V určitých chvíľach je dokonca zodpovedný za prevládajúce nálady v spoločnosti. Stáva sa predmetom podnikania, mediálnou komoditou. Tieto okolnosti potvrdzujú previazanosť štruktúry trojuholníka šport – médium – divák. Štúdia nastoľuje základnú os vzťahov médií a športu, ako i postavenie športu v rozličných typoch médií.
Kľúčové slová: šport a médiá – sociologický aspekt športu – šport ako mediálna komodita – šport a žurnalistika – šport a elektronické médiá
Vybrané aspekty mediálnej prezentácie vybraných kandidátov/-ok v predvolebnej kampani v prezidentských voľbách na Slovensku v roku 2009
Erik Milec (FF PU Prešov)Akt volieb je v demokratických krajinách zásadným a špecifickým nástrojom a mechanizmom, prostredníctvom ktorého sa politici a ich voliči podieľajú na tvorbe politického života, systému a diania v danej spoločnosti. Obe strany však musia spĺňať vopred presne stanovené podmienky a rešpektovať pravidlá danej spoločnosti, ktoré súvisia s korektnou realizáciou volebného aktu. Je tiež potrebné poznamenať, že volieb sa okrem politikov a voličov zúčastňujú výrazným spôsobom aj tretie strany (charakteristické rozličnou mierou aktivity) – médiá, rôzne záujmové skupiny nepolitického charakteru, vystupujúce v prospech alebo neprospech určitého politika alebo politického subjektu, a ďalšie subjekty (zahraniční politici, osobnosti kultúrnej a športovej sféry atď.).
Hlavným cieľom práce je analyzovať spôsob, akým sú v médiách prezentovaní vybraní prezidentskí kandidáti a tiež spôsob a metódy ich sebaprezentácie. Taktiež potvrdiť, resp. vyvrátiť niektoré rodové stereotypy (napr. zvyčajná profesijná orientácia mužských kandidátov a rodinná ženských kandidátok), ako i poukázať na preferované témy kandidátov, ale aj stereotypy spojené so zobrazovaním kandidátov jednotlivými denníkmi (Pravda a SME) v závislosti od ich politickej orientácie a hodnotového systému a v neposlednom rade stereotypy vystupujúce v kampani s ohľadom na dichotómiu úradujúci kandidát vs. vyzývateľ.
V tomto kontexte sa ako najvhodnejšie javí porovnanie prezentácie dvoch favoritov prezidentských volieb 2009 – Ivana Gašparoviča a Ivety Radičovej. Nielen preto, že im médiá ako favoritom venujú najväčší priestor, ale aj preto, že práve títo kandidáti predstavujú výrazné protiklady (úradujúci kandidát vs. vyzývateľ; muž vs. žena; kandidát s komunistickou minulosťou vs. nekomunista; koaličný vs. opozičný kandidát). Preto sa v prevažnej miere budeme zaoberať práve týmito dvoma kandidátmi.
Kľúčové slová: reprezentácia – prezident SR – voľby – gender – médiá – stereotypy – mediálne vlastníctvo
Film Borat – dve verzie jedného textu
Miloš Mistrík (FMK UCM Trnava)Rada pre vysielanie a retransmisiu dostala v priebehu apríla 2010 sťažnosti na film Borat, ktorý vysielala televízia JOJ. Sťažovateľom sa nepáčil hlavne obscénny jazyk a vulgárne scény tohto filmu. Na základe sťažnosti RVR začala správne konanie, film monitorovala a napokon sťažnosti prerokovala a vyniesla svoje rozhodnutie. Tak sa na stole RVR stretli vlastne dve verzie jedného textu: 1. pôvodný, autorský, teda scenár filmu a jeho realizácia tak, ako ho vytvorili umelci a 2. text právneho posúdenia, zisťovania, nakoľko vyhovuje slovenskej legislatíve a vyhláške Ministerstva kultúry o povinnom jednotnom systéme označovania programov. Tieto dve verzie, hoci išlo o rovnaký film Borat, boli vo vzájomnom nesúlade a niekedy až v komickom paradoxe.
Kľúčové slová: Rada pre vysielanie a retransmisiu – televízia JOJ – film Borat – umelecký text – jednotný systém označovania
„You have 0 friends“ alebo Zmeny v diskurze počítačom sprostredkovanej komunikácie a jeho reflexia v popkultúrnych artefaktoch
Barbora Mochňacká (FF PU Prešov)Príspevok stručne načrtáva históriu počítačom sprostredkovanej komunikácie, predovšetkým chatu, jej včlenenie do sociálnych sietí ako Facebook, Pokec. Poukazuje na posuny v diskurze počítačom sprostredkovanej komunikácie: v jazyku (jednotlivé jazykové roviny v súvislosti s konštrukciou komunikačného kódu a globálnou organizáciou rozhovoru), v online správaní (konštrukcia identity, pozicioning). Vnímanie tohto diskurzu v súčasnosti odrážajú aj popkultúrne artefakty – seriály a sitkomy (Futurama, South Park, IT Crowd...), krátke videá z obsahových komunít (YouTube) – parodizácia e-komunikácie, neustála konfrontácia so skutočnosťou svedčí o tom, že hoci sa počítačom sprostredkovaná komunikácia už stala súčasťou nášho života, dualistický pohľad na rôznych úrovniach (skutočnosť – virtuálna realita, nerd – geek) pretrváva, je zdrojom zmien a, nakoniec, prispieva i k jej postmoderného charakteru.
Kľúčové slová: diskurz – chat – instant messaging – komunikačný kód – popkultúra – seriál – sociálne siete
Z kultúry do popu
Peter Oborník (FF PU Prešov)Príspevok sa venuje definícii hranice medzi kultúrnym a populárnym kódom. Neustála recyklácia a aktualizácia znakov v hudobných videoklipoch môže spôsobiť konotačnú arbitrárnosť, ktorá podnecuje vznik pseudoumeleckej formálnej sebaprezentácie s poslaním upútať a predať. Príspevok sa opiera o produkciu hudobných videoklipov interpretiek Madonny a Lady Gaga.
Kľúčové slová: hudobný videoklip – populárna kultúra
„Úžasná päťka internetov“ (analýza reklamnej kampane s prvkami popkultúry)
Eva Peknušiaková (FF PU Prešov)Príspevok analyzuje reklamnú kampaň spoločnosti Orange zameranú na variabilné pripojenie do internetovej siete. Doposiaľ samostatne komunikované produkty sa spoločnosť rozhodla spojiť do jednej reklamnej kampane.
Ťažiskom je grafická podoba, založená na personifikovaní jednotlivých paušálov do podoby komiksových hrdinov. V kampani nefigurujú známi komiksoví hrdinovia (Batman, Spiderman a pod.), ale pre tento účel boli vytvorené nové postavy. Päť možností pripojenia sa spoločnosť Orange rozhodla priblížiť spotrebiteľom v kampani „Úžasná päťka internetov“. Cieľom kampane je sprehľadniť ponuku internetového pripojenia a v zastúpení komiksových hrdinov tak priblížiť vlastnosti a využitie jednotlivých produktov.
Snahou príspevku je poukázať na stále sa rozširujúci vplyv popkultúry, prítomnosť jej prvkov v konkrétnej reklamnej kampani, funkčné využitie pri promovaní produktu a zacielenie na spotrebiteľa. Text zdôrazňuje aj potrebu komunikačných a kultúrnych zručností, nevyhnutných pre správane a rýchle pochopenie reklamného textu, čím sa mediálne obsahy sprístupňujú širokým masám – ide o jeden z hlavných cieľov popkultúry.
Kľúčové slová: internet – reklamná kampaň – reklamný text – popkultúra – komiks
Funkcia čísel v slovenskej ľudovej rozprávke transformovanej do prostredia akusticko-auditívnej komunikácie
Lenka Regrutová (FF PU Prešov)Príspevok sa zaoberá úlohou čísel v textoch slovenských ľudových rozprávok z edície Pavla Dobšinského, ktoré boli adaptované do prostredia akusticko-auditívnej komunikácie. Využitie počtu čísel má v tomto type textu svoju ustálenú kanonizovanú funkciu, na ich relatívnosť v žánroch ľudovej slovesnosti poukázalo už viacero autorov (V. J. Propp, E. Pauliny a iní). Príspevok upriamuje pozornosť najmä na frekventované čísla dva, tri, sedem, dvanásť z pohľadu číselnej symboliky a na ich prínos pre percipienta. Auditívna podoba slovenskej ľudovej rozprávky pomáha poslucháčovi aktivizovať jeho jazykovú zručnosť, rozvíja jeho predstavivosť a obohacuje ho o oblasť poznania národnej kultúry a k tomu, aby bol rozprávkový text ucelený a dobre zapamätateľný prispieva, okrem iného, aj funkcia čísel.
Kľúčové slová: akusticko-auditívny typ komunikácie – auditívna podoba slovenskej ľudovej rozprávky – Pavol Dobšinský – symbolika čísel – frekvencia a funkcia čísel – percipient
Narácia v literárnych textoch a ich sfilmovaniach. Intermediálne porovnanie poviedky Iluzionista Eisenheim (Eisenheim The Illusionist) od Stevena Millhausera a jej sfilmovania Iluzionista (The Illusionist)
Lucia Ringerová (LMU München, Nemecko)Narácia je v oboch médiách – literatúre aj filme – kľúčovou zložkou, ktorá určuje nielen kvalitu diela, jeho dostupnosť, ale zaisťuje aj jeho úspech na trhu. Literárni autori a filmoví režiséri používajú rôznorodé stratégie a prostriedky rozprávania, ktoré sa dajú zhrnúť pojmom „formulačné stratégie“, ktoré vytvárajú reťazec kombináciou znakov do jedného celku, pričom sledujú istú intenciu, odrážajúcu sa aj na emocionálno-afektívnej úrovni. Vzájomná relácia jednotlivých sústav znakov, čiže oboch médií, je výrazne viditeľná najmä pri literárnych sfilmovaniach, ktoré na seba odkazujú; predovšetkým filmy na svoje literárne predlohy. Predmetom analýzy literárneho textu bude rozprávač, pričom pri literárnom sfilmovaní má dominantnú pozíciu montáž.
Kľúčové slová: narácia – literárne sfilmovanie – montáž – Eisenheim The Illusionist – The Illusionist – Steven Millhauser – Neil Burger
Je mediálny jazyk použiteľný na šírenie náboženských posolstiev? Obsahová analýza mediálneho spracovania témy sexuálnej výchovy
Terézia Rončáková (FF KU Ružomberok)Príspevok prináša výsek z výskumného projektu zameraného na tému vhodnosti mediálneho jazyka na prenášanie náboženských posolstiev. Zameriava sa na obsahovú analýzu mediálneho spracovania témy sexuálnej výchovy. Používa metódu sledovania tematických rámcov a sledovania zdieľaných ideí (topoi). Autorka určila kľúčové posolstvá a zdieľané idey použité pri sekulárnom a náboženskom spracovaní tých istých tém a pokúsila sa sformulovať odporúčania na účinné komunikovanie náboženského postoja k sexuálnej výchove. Vychádzala pritom zo zistenej výraznej diskrepancie medzi pôvodným náboženským posolstvom a mediálne spracovaným náboženským posolstvom, ako aj medzi základnými zdieľanými ideami, na ktorých stojí originálne náboženské posolstvo a transformované mediálne posolstvo. Nesúlad sa ukázal byť predovšetkým ideologický – zlaďovanie náboženského a mediálneho jazyka sa teda odohráva v rovine filozofického chápania jazyka ako spôsobu interpretácie sveta. Jeho možnosti sú obmedzené podmienkou nevzdávať sa vlastnej identity.
Kľúčové slová: médiá – náboženstvo – sexuálna výchova – frames – topoi – ideológia – identita
Extenzita a výkyv: poznámky o povahe celebrít vo veku interaktívnych médií
Juraj Rusnák (FF PU Prešov)V príspevku sú analyzované formy vytvárania, šírenia a recepcie celebrít – imidžových kondenzátov osobností, ktorých hlavným znakom je ich replikovaná prítomnosť v priestore médií. Ohniskom úvah štúdie je skúmanie príčin rozdielu medzi intenzívnym, až solitérskym rozmerom hrdinu a pragmatickým formátom celebrity a jej extenzívnym, až virologickým statusom v súčasnej mediálnej kultúre.
Kľúčové slová: celebrita – popkultúra – elektronické médiá
Kalózne teliesko – binárne opozície – mediálne texty
Ján Sabol (FF UPJŠ Košice)(autor anotáciu príspevku nedodal)
Kľúčové slová: kalózne teliesko (corpus callosum) – binárne opozície – mediálny text
Slovenské verejnoprávne médiá – „včera, dnes a zítra“
Ján S. Sabol (FF UPJŠ Košice)(autor anotáciu príspevku nedodal)
Kľúčové slová: Slovenská televízia – Slovenský rozhlas – verejnoprávnosť
Jazykový obraz histórie našej súčasnosti
Jozef Sipko (FF PU Prešov)Dvadsaťročné obdobie, ktoré prešlo od zásadných spoločensko-politických zmien, sa svojráznym spôsobom kóduje v jazykových formách. Pozornosť je sústredená najmä na tie jazykové jednotky (lingvokulturémy), ktoré sú spojené s činnosťou V. Mečiara. Ako ukazujú rozbory zozbieraného dobového publicistického materiálu, „jazykové mečiarizmy“ výrazným podielom vošli do nášho komunikačného priestoru a možno z nich vyčítať viaceré etnokultúrne osobitosti slovenského ponovembrového vývoja. Okrem známych okrídlených výrazov (Len on to dokáže) ide o nominácie, ktoré takisto špecificky zobrazujú slovenské reálie (samoúnos, sisli) a sú svojím spôsobom jazykovým zrkadlom našej doby a súčasne istým filologickým archívom toho, čím Slovensko za posledné dve desaťročia prešlo. Na spomínanom jazykovom materiáli je možné vytvárať aj hodnotovú konceptosféru našej doby.
Kľúčové slová: postsovietska doba – jazykový obraz – okrídlené výrazy – neologizmy – okazionalizmy – nominácie – konotácie
Výskumné pracovisko Novinársky študijný ústav
Beata Slobodová (FMK UCM Trnava)Príspevok, ako súčasť publikácie Výskum masmédií na Slovensku, pomáha odkrývať súvislosti a podmienky, ktoré boli základmi pre masmediálny výskum. Sústreďujeme sa na priblíženie okolností vzniku prvých teoretických prác v oblasti teórie médií. Osvetľujeme kroky a predmet záujmu tvorcov prvých akademických prác ako aj proces etablovania novinovedy do systému vied.
Kľúčové slová: novinoveda – výskum – teoretické práce – masová komunikácia – Novinársky študijný ústav
Glokalizace textových vzorců v mediálním diskursu Česka devadesátých a desátých let
Otakar Šoltys (FSV UK Praha, Česká republika)Změna paradigmatu mediálního diskursu z tzv. sovětského na libertariánský, která proběhla v devadesátých letech minulého století, byla provázena přísnou normalizací textových vzorců zpravodajství a publicistiky. Tyto textové vzorce byly globální a prošly lokálními modifikacemi. V současnosti je možné je považovat za glokalizované.
Klíčová slova: textový vzorec – globální – lokální – glokalizace
Tlačová správa
Beatrice Szabóová (Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy)Tlačová správa po jej odoslaní médiám žije svojím vlastným životom. Poznajúc problematiku i okruh médií, ktoré sa o ňu zaujímajú, môže odosielateľ dosiahnuť, že správu prevezme čo najviac médií, a to v rozdielnom rozsahu, často i obsahu. Práca by mala nielen odpovedať na základné otázky, ale zároveň by mohla priniesť aktuálny pohľad na vzťah hovorcu (resp. PR manažéra) a novinára.
Kľúčové slová: tlačová správa – tlačová beseda – médiá – mediálny text – komerčné a verejnoprávne prostredie – preferencie publika – užitočnosť informácie – typy preberania správy
Obraz Slovenska v druhorepublikovém a protektorátním českém denním tisku
Pavel Večeřa (FSS MU Brno, Česká republika)Příspěvek prezentuje obraz Slovenska ve vybraných českých tištěných médiích, v denících Lidové noviny, Venkov a Národní práce, v období druhé republiky a v prvních měsících po vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Text pracuje pouze s články komentářového charakteru, které pocházejí od redaktorů nebo externích spolupracovníků zkoumaných listů. Vzhledem k tomu, že tištěná média byla v tomto období výrazně regulována a přísně cenzurována, budou objektem pozornosti příspěvku také interní instrukce a kontrolní mechanismy, které ovlivňovaly výsledné mediální produkty. Zájem věnovaný v českých médiích Slovensku v jeho autonomní podobě odrážel úsilí druhorepublikového establishmentu o rychlou stabilizaci státoprávních poměrů Mnichovskou dohodou oslabené republiky, přičemž byl zdůrazňován především motiv česko-slovenské jednoty. Oproti tomu po vzniku samostatného slovenského státu a po následném vytvoření protektorátu v nacisty okupovaných českých zemích témata spojená se Slovenskem z analyzovaných českých novin rychle ustupovala.
Klíčová slova: Slovensko – Protektorát Čechy a Morava – druhá republika – protektorátní žurnalistika – kolaborace
K rozhlasovej realizácii Bodnárovej hry Tancovanie v kruhu
Magdaléna Vilhanová (FF PU Prešov)(autorka anotáciu príspevku nedodala)
Kľúčové slová: Jana Bodnárová – rozhlas – adaptácia
Seksualność i erotyzm w przekazie medialnym
Zbigniew Wróblewski – Andrzej Lipczyński (WSSMiKS, Chełm, Poľsko)W większości mediów tak państwowych jak i komercyjnych często pokazuje się erotykę, kreowaną na wiodącą wartość w życiu człowieka. Media mówią o erotyce dużo w różnych zestawieniach ale niewiele o obowiązkach i odpowiedzialności. Erotyka ukazywana jest jako sposób na życie, zabawa, rzecz zagadkowa, powab, czar jednym słowem jako przygoda.
Niestety często zapomina się o ważnej formie a mianowicie o miłości. Miłość w przekazie medialnym ukazywana jest jednowymiarowo. Obecnie kultura masowa propaguje wolność sexualną, eliminuje poczucie wstydu i intymności która wiążę się ze sferą erotyzmu, jednocześnie oddziela sex od miłości. Wielu młodych ludzi oswaja się z proponowaną im wizją i uznaje takie zachowania za normalne. Nasycenie współczesnych mediów erotyka i sexem w połączeniu najczęściej z przemocą i agresją, uczy odbiorców braku odpowiedzialności w tej sferze życia, niszczy intymność a także może prowadzić do przemocy sexualnej i perwersji. Zbyt mało mówi się i pisze o wpływie mediów na proces dojrzewania sexualnego nastolatków. Młodzież zostaje niejednokrotnie w celowy sposób zachęcona do podjęcia współżycia sexualnego. Przekaz medialny nie może służyć na rozbudzeniu popędów sexualnych, ale musi ukazywać całość człowieczeństwa. Każdy twórca przekazu medialnego powinien pamiętać że przekazywane idee i treści mają szeroki rezonans społeczny, dlatego w poczuciu odpowiedzialności powinien tak tworzyć przekaz aby nie zniekształcać obrazu miłości. Tylko prawdziwy obraz miłości można właściwie połączyć z sexem i prokreacją aby stał się on dobrym sposobem na wychowanie młodego człowieka (odbiorcy przekazu medialnego).
Słowa kluczowe: seksualność – erotyzm – miłość – odpowiedzialność
K stratégii literárneho dorozumievania (literárny a mediálny text)
Viera Žemberová (FF PU Prešov)Východiskom sa stane kontakt medzi literárnym textom a jeho mediálnou adaptáciou, pracovná otázka spočíva v technikách, metóde a zámere vstupovať do textu iného autora. Predpokladom zámeru je rozhýbať strategické a kompozičné možnosti dorozumievania sa „rečou“, „poetikou“, filozofovaním“, „maskou“ pôvodného a vzniknuvšieho textu. Dorozumievanie nie je zárukou porozumenia, ale obsahuje v sebe predpoklad zmeny a navrstvovania celku alebo jeho sémantických častí. Výsledkom by mala byť nová poznávacia a zážitková hodnota „tvaru“, ktorý sa môže aj výrazne vzďaľovať pôvodnému textu, nemal by ho „novelizovať“.
Kľúčové slová: autor – upravovateľ – poetika textu – mediálna adaptácia literárneho textu – dorozumenie – stratégia
